Výsledky testovania v obci
Výsledky testovania v obci Báhoň dňa 16. apríla 2021:
počet testovaných osôb - 619
počet pozitívnych osôb - 0
O prípadnom ďalšom kole testovania Vás budeme informovať.
Dve percentá z dane pre škôlku a školu
Vážení rodičia,
touto cestou si Vás dovoľujeme osloviť za dve občianske združenia priamo v Báhoni, ktoré si kladú za cieľ pomoc rodičovskej rady škôlke a škole.
OZ Báhončatá a OZ Šanca deťom - Báhoň pomáhajú finančnými príspevkami škôlke a škole reagujúc na ziadosti učiteľov prípadne vedenia. Príjemcovia sú buď priamo žiaci alebo všeobecný prospech škôlky alebo školy. Ak ešte náhodou nemáte vybraného "svojho" poberateľa dvoch (troch) percent, prosím porozmýšľajte nad možnosťou "prispieť blízko", tam, kde sú výsledky viditeľné a overiteľné.
Vyhlásenia o poukázaní 2% z dane (spolu s Potvrdením o zaplatení dane) : v článku.
Ako dalej? Čítajte ďalej...
Oznam - sčítanie obyvateľov, domov a bytov
Vážení občania,
v obci Báhoň sa od 15.februára do 31.marca elektronicky sčítalo 89,5% obyvateľov. Ďakujeme všetkým obyvateľom, ktorí prispeli ku tomuto výsledku.
Ďalším krokom bude Asistované sčítanie obyvateľov.
Viac informácií o Asistovanom sčítaní, ako aj aktuálne tlačové správy a ďalšie informácie o SODB 2021 sa dozviete kliknutím na tento odkaz.
Obec Báhoň

Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viackrát zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe. V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kadlického ústav pre slepcov. Areál doteraz slúži ako domov pre nevidiacich dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod výrobného družstva ELEKTRO ĽUDIB. V roku 1954 zahájila činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Kostol sv. Františka z Assisi postavil v rokoch 1914 – 1921 arch. M. Harminec. V obci sa zachovali dve kaplnky, tri sakrálne prícestné sochy a dva kríže z r. 1874 a 1906. V strede obce je pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.
Obec má komplexnú technickú vybavenosť. K športovej činnosti slúži futbalový štadión, športový areál na školskom dvore i tenisové kurty. V obci je predajňa potravín, pohostinstvo a pizzeria. Rekreačné možnosti poskytujú blízke Slnečné jazerá v Senci a turistické výlety do horského prostredia Malých Karpát.
Počet obyvateľov: 1857, (ku 31. 12. 2018), rozloha územia: 1057 ha.